Shri Suktam
Draft — pending review. This text has been sourced and translated per our editorial policy, but has not yet completed human review against sung versions. Wording may change.
verse 1
हिरण्यवर्णां हरिणीं सुवर्णरजतस्रजाम्।
Hiraṇya-varṇāṃ hariṇīṃ suvarṇa-rajata-srajām
चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥1॥
Candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha
verse 2
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्।
Tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīm-anapagāminīm
यस्यां हिरण्यं विन्देयं गामश्वं पुरुषानहम्॥2॥
Yasyāṃ hiraṇyaṃ vindeyaṃ gām-aśvaṃ puruṣān-aham
verse 3
अश्वपूर्वां रथमध्यां हस्तिनादप्रबोधिनीम्।
Aśva-pūrvāṃ ratha-madhyāṃ hastināda-prabodhiniim
श्रियं देवीमुपह्वये श्रीर्मा देवी जुषताम्॥3॥
Śriyaṃ devīm-upahvaye śrīrmā devī juṣatām
verse 4
कां सोस्मितां हिरण्यप्राकारामार्द्रां ज्वलन्तीं तृप्तां तर्पयन्तीम्।
Kāṃ so-smitāṃ hiraṇya-prākārām-ārdrāṃ jvalantīṃ tṛptāṃ tarpayantīm
पद्मे स्थितां पद्मवर्णां तामिहोपह्वये श्रियम्॥4॥
Padme sthitāṃ padma-varṇāṃ tām-iho-pahvaye śriyam
verse 5
चन्द्रां प्रभासां यशसा ज्वलन्तीं श्रियं लोके देवजुष्टामुदाराम्।
Candrāṃ prabhāsāṃ yaśasā jvalantīṃ śriyaṃ loke deva-juṣṭām-udārām
तां पद्मिनीमीं शरणमहं प्रपद्येऽलक्ष्मीर्मे नश्यतां त्वां वृणे॥5॥
Tāṃ padminīm-īṃ śaraṇam-ahaṃ prapadye alakṣmīr-me naśyatāṃ tvāṃ vṛṇe
verse 6
आदित्यवर्णे तपसोऽधिजातो वनस्पतिस्तव वृक्षोऽथ बिल्वः।
Āditya-varṇe tapaso'dhijāto vanaspatis-tava vṛkṣo'tha bilvaḥ
तस्य फलानि तपसानुदन्तु मायान्तरायाश्च बाह्या अलक्ष्मीः॥6॥
Tasya phalāni tapasā-nudantu māyā-antarāyāśca bāhyā alakṣmīḥ
verse 7
उपैतु मां देवसखः कीर्तिश्च मणिना सह।
Upaitu māṃ deva-sakhaḥ kīrtiśca maṇinā saha
प्रादुर्भूतोऽस्मि राष्ट्रेऽस्मिन् कीर्तिमृद्धिं ददातु मे॥7॥
Prādurbhūto'smi rāṣṭre'smin kīrtim-ṛddhiṃ dadātu me
verse 8
क्षुत्पिपासामलां ज्येष्ठामलक्ष्मीं नाशयाम्यहम्।
Kṣut-pipāsā-malāṃ jyeṣṭhām-alakṣmīṃ nāśayāmy-aham
अभूतिमसमृद्धिं च सर्वां निर्णुद मे गृहात्॥8॥
Abhūtim-asamṛddhiṃ ca sarvāṃ nirṇuda me gṛhāt
verse 9
गन्धद्वारां दुराधर्षां नित्यपुष्टां करीषिणीम्।
Gandha-dvārāṃ durādharṣāṃ nitya-puṣṭāṃ karīṣiṇīm
ईश्वरींग् सर्वभूतानां तामिहोपह्वये श्रियम्॥9॥
Īśvarīṃ sarva-bhūtānāṃ tām-iho-pahvaye śriyam
verse 10
मनसः काममाकूतिं वाचः सत्यमशीमहि।
Manasaḥ kāmam-ākūtiṃ vācaḥ satyam-aśīmahi
पशूनां रूपमन्नस्य मयि श्रीः श्रयतां यशः॥10॥
Paśūnāṃ rūpam-annasya mayi śrīḥ śrayatāṃ yaśaḥ
verse 11
कर्दमेन प्रजाभूता मयि सम्भव कर्दम।
Kardamena prajā-bhūtā mayi sambhava Kardama
श्रियं वासय मे कुले मातरं पद्ममालिनीम्॥11॥
Śriyaṃ vāsaya me kule mātaraṃ padma-mālinīm
verse 12
आपः सृजन्तु स्निग्धानि चिक्लीत वस मे गृहे।
Āpaḥ sṛjantu snigdhāni Ciklīta vasa me gṛhe
नि च देवीं मातरं श्रियं वासय मे कुले॥12॥
Ni ca devīṃ mātaraṃ śriyaṃ vāsaya me kule
verse 13
आर्द्रां पुष्करिणीं पुष्टिं पिङ्गलां पद्ममालिनीम्।
Ārdrāṃ puṣkariṇīṃ puṣṭiṃ piṅgalāṃ padma-mālinīm
चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥13॥
Candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha
verse 14
आर्द्रां यः करिणीं यष्टिं सुवर्णां हेममालिनीम्।
Ārdrāṃ yaḥ kariṇīṃ yaṣṭiṃ suvarṇāṃ hema-mālinīm
सूर्यां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥14॥
Sūryāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha
verse 15
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्।
Tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīm-anapagāminīm
यस्यां हिरण्यं प्रभूतं गावो दास्योऽश्वान् विन्देयं पुरुषानहम्॥15॥
Yasyāṃ hiraṇyaṃ prabhūtaṃ gāvo dāsyo'śvān vindeyaṃ puruṣān-aham
phalashruti
यः शुचिः प्रयतो भूत्वा जुहुयादाज्यमन्वहम्।
Yaḥ śuciḥ prayato bhūtvā juhuyād-ājyam-anvaham
सूक्तं पञ्चदशर्चं च श्रीकामः सततं जपेत्॥16॥
Sūktaṃ pañcadaśarcaṃ ca śrīkāmaḥ satataṃ japet
verse 17
पद्मानने पद्म ऊरू पद्माक्षी पद्मसंभवे।
Padmānane padma ūrū padmākṣī padma-saṃbhave
त्वं मां भजस्व पद्माक्षी येन सौख्यं लभाम्यहम्॥17॥
Tvaṃ māṃ bhajasva padmākṣī yena saukhyaṃ labhāmy-aham
verse 18
अश्वदायि गोदायि धनदायि महाधने।
Aśva-dāyi go-dāyi dhana-dāyi mahā-dhane
धनं मे जुषतां देवि सर्वकामांश्च देहि मे॥18॥
Dhanaṃ me juṣatāṃ devi sarva-kāmāṃśca dehi me
verse 19
पुत्रपौत्र धनं धान्यं हस्त्यश्वादिगवे रथम्।
Putra-pautra dhanaṃ dhānyaṃ hasty-aśvādigave ratham
प्रजानां भवसि माता आयुष्मन्तं करोतु माम्॥19॥
Prajānāṃ bhavasi mātā āyuṣmantaṃ karotu mām
verse 20
धनमग्निर्धनं वायुर्धनं सूर्यो धनं वसुः।
Dhanam-agnir-dhanaṃ vāyur-dhanaṃ sūryo dhanaṃ vasuḥ
धनमिन्द्रो बृहस्पतिर्वरुणं धनमश्नुते॥20॥
Dhanam-indro bṛhaspatir-varuṇaṃ dhanam-aśnute
verse 21
वैनतेय सोमं पिब सोमं पिबतु वृत्रहा।
Vainateya somaṃ piba somaṃ pibatu vṛtrahā
सोमं धनस्य सोमिनो मह्यं ददातु सोमिनः॥21॥
Somaṃ dhanasya somino mahyaṃ dadātu sohinaḥ
verse 22
न क्रोधो न च मात्सर्य न लोभो नाशुभा मतिः।
Na krodho na ca mātsarya na lobho nāśubhā matiḥ
भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां श्रीसूक्तं जपेत्सदा॥22॥
Bhavanti kṛta-puṇyānāṃ bhaktānāṃ śrī-sūktaṃ japet-sadā
verse 23
वर्षन्तु ते विभावरि दिवो अभ्रस्य विद्युतः।
Varṣantu te vibhāvari divo abhrasya vidyutaḥ
रोहन्तु सर्वबीजान्यव ब्रह्म द्विषो जहि॥23॥
Rohantu sarva-bījāny-ava brahma dviṣo jahi
verse 24
पद्मप्रिये पद्मिनि पद्महस्ते पद्मालये पद्मदलायताक्षि।
Padma-priye padmini padma-haste padmālaye padma-dalāyatākṣi
विश्वप्रिये विष्णु मनोऽनुकूले त्वत्पादपद्मं मयि सन्निधत्स्व॥24॥
Viśva-priye viṣṇu-mano'nukūle tvat-pāda-padmaṃ mayi sannidhatsva
verse 25
या सा पद्मासनस्था विपुलकटितटी पद्मपत्रायताक्षी।
Yā sā padmāsana-sthā vipula-kaṭi-taṭī padma-patrāyatākṣī
गम्भीरा वर्तनाभिः स्तनभर नमिता शुभ्र वस्त्रोत्तरीया॥25॥
Gambhīrā varta-nābhiḥ stana-bhara namitā śubhra vastrottarīyā
verse 26
लक्ष्मीर्दिव्यैर्गजेन्द्रैर्मणिगणखचितैस्स्नापिता हेमकुम्भैः।
Lakṣmīr-divyair-gajendrair-maṇi-gaṇa-khacitaiḥ-snāpitā hema-kumbhaiḥ
नित्यं सा पद्महस्ता मम वसतु गृहे सर्वमाङ्गल्ययुक्ता॥26॥
Nityaṃ sā padma-hastā mama vasatu gṛhe sarva-māṅgalya-yuktā
verse 27
लक्ष्मीं क्षीरसमुद्र राजतनयां श्रीरङ्गधामेश्वरीम्।
Lakṣmīṃ kṣīra-samudra rāja-tanayāṃ śrīraṅga-dhāmeśvarīm
दासीभूतसमस्त देव वनितां लोकैक दीपांकुराम्॥27॥
Dāsī-bhūta-samasta deva vanitāṃ lokaikaī dīpāṃkurām
verse 28
श्रीमन्मन्दकटाक्षलब्ध विभव ब्रह्मेन्द्रगङ्गाधराम्।
Śrīman-manda-kaṭākṣa-labdha-vibhava brahma-indra-gaṅgādharām
त्वां त्रैलोक्य कुटुम्बिनीं सरसिजां वन्दे मुकुन्दप्रियाम्॥28॥
Tvāṃ trai-lokya kuṭumba-nīṃ sarasijāṃ vande mukunda-priyām
verse 29
सिद्धलक्ष्मीर्मोक्षलक्ष्मीर्जयलक्ष्मीस्सरस्वती।
Siddha-lakṣmīr-mokṣa-lakṣmīr-jaya-lakṣmīs-sarasvatī
श्रीलक्ष्मीर्वरलक्ष्मीश्च प्रसन्ना मम सर्वदा॥29॥
Śrī-lakṣmīr-vara-lakṣmīśca prasannā mama sarvadā
verse 30
वरांकुशौ पाशमभीतिमुद्रां करैर्वहन्तीं कमलासनस्थाम्।
Varāṃkuśau pāśam-abhīti-mudrāṃ karair-vahantīṃ kamala-āsana-sthām
बालार्क कोटि प्रतिभां त्रिणेत्रां भजेहमाद्यां जगदीश्वरीं त्वाम्॥30॥
Bālārka koṭi pratibhāṃ triṇetrāṃ bhaje'ham-ādyāṃ jagadīśvarīṃ tvām
verse 31
सर्वमङ्गलमाङ्गल्ये शिवे सर्वार्थ साधिके।
Sarva-maṅgala-māṅgalye śive sarvārtha-sādhike
शरण्ये त्र्यम्बके देवि नारायणि नमोऽस्तु ते॥31॥
Śaraṇye tryambake devi nārāyaṇi namo'stu te
verse 32
सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतरांशुक गन्धमाल्यशोभे।
Sarasija-nilaye saroja-haste dhavalata-rāṃśuka gandha-mālya-śobhe
भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम्॥32॥
Bhagavati hari-vallabhe manojñe tri-bhuvana-bhūti-kari prasīda mahyam
verse 33
विष्णुपत्नीं क्षमां देवीं माधवीं माधवप्रियाम्।
Viṣṇu-patnīṃ kṣamāṃ devīṃ mādhavīṃ mādhava-priyām
विष्णोः प्रियसखीं देवीं नमाम्यच्युतवल्लभाम्॥33॥
Viṣṇoḥ priya-sakhīṃ devīṃ namāmy-acyuta-vallabhām
verse 34
महालक्ष्मी च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि।
Mahālakṣmī ca vidmahe viṣṇu-patnī ca dhīmahi
तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात्॥34॥
Tanno lakṣmīḥ pracodayāt
verse 35
श्रीवर्चस्यमायुष्यमारोग्यमाविधात् पवमानं महियते।
Śrī-varcasyam-āyuṣyam-ārogyam-āvidhāt pavamānaṃ mahīyate
धनं धान्यं पशुं बहुपुत्रलाभं शतसंवत्सरं दीर्घमायुः॥35॥
Dhanaṃ dhānyaṃ paśuṃ bahu-putra-lābhaṃ śata-saṃvatsaraṃ dīrgham-āyuḥ
verse 36
ऋणरोगादिदारिद्र्यपापक्षुदपमृत्यवः।
Ṛṇa-rogādi-dāridrya-pāpa-kṣud-apamṛtyavaḥ
भयशोकमनस्तापा नश्यन्तु मम सर्वदा॥36॥
Bhaya-śoka-manas-tāpā naśyantu mama sarvadā
verse 37
य एवं वेद। ॐ महादेव्यै च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि।
Ya evaṃ veda. Oṃ mahā-devyai ca vidmahe viṣṇu-patnī ca dhīmahi
तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात् ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥37॥
Tanno lakṣmīḥ pracodayāt. Oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ
Sourced and cross-checked against two independent sources; our meanings are written in our own words, never copied. Personal, devotional use — including printing and sharing short excerpts with attribution — is free and encouraged.