Skip to main content
YatraBeyondYatraBeyond
StotramVishnu JiPan-India

Purusha Suktam

Draft — pending review. This text has been sourced and translated per our editorial policy, but has not yet completed human review against sung versions. Wording may change.

shanti patha

ॐ तच्छं योरावृणीमहे । गातुं यज्ञाय । गातुं यज्ञपतये । दैवी स्वस्तिरस्तु नः ।

Oṃ tacchaṃ yorāvṛṇīmahe | gātuṃ yajñāya | gātuṃ yajñapataye | daivī svastirastu naḥ |

स्वस्तिर्मानुषेभ्यः । ऊर्ध्वं जिगातु भेषजम् । शन्नो अस्तु द्विपदे । शं चतुष्पदे ।

Svastirmānuṣebhyaḥ | ūrdhvaṃ jigātu bheṣajam | śanno astu dvipade | śaṃ catuṣpade |

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ।

Oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ |

verse 1

हरिः ॐ ।

Hariḥ oṃ |

ॐ सहस्रशीर्षा पुरुषः । सहस्राक्षः सहस्रपात् ।

Oṃ sahasraśīrṣā puruṣaḥ | sahasrākṣaḥ sahasrapāt |

स भूमिं विश्वतो वृत्वा । अत्यतिष्ठद्दशाङ्गुलम्

Sa bhūmiṃ viśvato vṛtvā | atyatiṣṭhaddaśāṅgulam

verse 2

पुरुष एवेदं सर्वम् । यद्भूतं यच्च भव्यम् ।

Puruṣa evedaṃ sarvam | yadbhūtaṃ yacca bhavyam |

उतामृतत्वस्येशानः । यदन्नेनातिरोहति

Utāmṛtatvasyeśānaḥ | yadannenātirohati

verse 3

एतावानस्य महिमा । अतो ज्यायांश्च पूरुषः ।

Etāvānasya mahimā | ato jyāyāṃśca pūruṣaḥ |

पादोऽस्य विश्वा भूतानि । त्रिपादस्यामृतं दिवि

Pādo'sya viśvā bhūtāni | tripādasyāmṛtaṃ divi

verse 4

त्रिपादूर्ध्व उदैत्पुरुषः । पादोऽस्येहाभवात्पुनः ।

Tripādūrdhva udaitpuruṣaḥ | pādo'syehābhavātpunaḥ |

ततो विश्वङ्व्यक्रामत् । साशनानशने अभि

Tato viśvaṅvyakrāmat | sāśanānaśane abhi

verse 5

तस्माद्विराडजायत । विराजो अधि पूरुषः ।

Tasmādvirāḍajāyata | virājo adhi pūruṣaḥ |

स जातो अत्यरिच्यत । पश्चाद्भूमिमथो पुरः

Sa jāto atyaricyata | paścādbhūmimatho puraḥ

verse 6

यत्पुरुषेण हविषा । देवा यज्ञमतन्वत ।

Yatpuruṣeṇa haviṣā | devā yajñamatanvata |

वसन्तो अस्यासीदाज्यम् । ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः

Vasanto asyāsīdājyam | grīṣma idhmaḥ śaraddhaviḥ

verse 7

सप्तास्यासन्परिधयः । त्रिः सप्त समिधः कृताः ।

Saptāsyāsanparidhayaḥ | triḥ sapta samidhaḥ kṛtāḥ |

देवा यद्यज्ञं तन्वानाः । अबध्नन्पुरुषं पशुम्

Devā yadyajñaṃ tanvānāḥ | abadhnanpuruṣaṃ paśum

verse 8

तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन् । पुरुषं जातमग्रतः ।

Taṃ yajñaṃ barhiṣi praukṣan | puruṣaṃ jātamagrataḥ |

तेन देवा अयजन्त । साध्या ऋषयश्च ये

Tena devā ayajanta | sādhyā ṛṣayaśca ye

verse 9

तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः । संभृतं पृषदाज्यम् ।

Tasmādyajñātsarvahutaḥ | saṃbhṛtaṃ pṛṣadājyam |

पशूंस्तांश्चक्रे वायव्यान् । आरण्यान्ग्राम्याश्च ये

Paśūṃstāṃścakre vāyavyān | āraṇyāngrāmyāśca ye

verse 10

तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः । ऋचः सामानि जज्ञिरे ।

Tasmādyajñātsarvahutaḥ | ṛcaḥ sāmāni jajñire |

छन्दांसि जज्ञिरे तस्मात् । यजुस्तस्मादजायत

Chandāṃsi jajñire tasmāt | yajustasmādajāyata

verse 11

तस्मादश्वा अजायन्त । ये के चोभयादतः ।

Tasmādaśvā ajāyanta | ye ke cobhayādataḥ |

गावो ह जज्ञिरे तस्मात् । तस्माज्जाता अजावयः

Gāvo ha jajñire tasmāt | tasmājjātā ajāvayaḥ

verse 12

यत्पुरुषं व्यदधुः । कतिधा व्यकल्पयन् ।

Yatpuruṣaṃ vyadadhuḥ | katidhā vyakalpayan |

मुखं किमस्य कौ बाहू । कावूरू पादावुच्येते

Mukhaṃ kimasya kau bāhū | kāvūrū pādāvucyete

verse 13

ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीत् । बाहू राजन्यः कृतः ।

Brāhmaṇo'sya mukhamāsīt | bāhū rājanyaḥ kṛtaḥ |

ऊरू तदस्य यद्वैश्यः । पद्भ्यां शूद्रो अजायत

Ūrū tadasya yadvaiśyaḥ | padbhyāṃ śūdro ajāyata

verse 14

चन्द्रमा मनसो जातः । चक्षोः सूर्यो अजायत ।

Candramā manaso jātaḥ | cakṣoḥ sūryo ajāyata |

मुखादिन्द्रश्चाग्निश्च । प्राणाद्वायुरजायत

Mukhādindraścāgniśca | prāṇādvāyurajāyata

verse 15

नाभ्या आसीदन्तरिक्षम् । शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत ।

Nābhyā āsīdantarikṣam | śīrṣṇo dyauḥ samavartata |

पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात् । तथा लोकां अकल्पयन्

Padbhyāṃ bhūmirdiśaḥ śrotrāt | tathā lokāṃ akalpayan

verse 16

वेदाहमेतं पुरुषं महान्तम् । आदित्यवर्णं तमसस्तु पारे ।

Vedāhametaṃ puruṣaṃ mahāntam | ādityavarṇaṃ tamasastu pāre |

सर्वाणि रूपाणि विचित्य धीरः । नामानि कृत्वाऽभिवदन् यदास्ते

Sarvāṇi rūpāṇi vicitya dhīraḥ | nāmāni kṛtvā'bhivadan yadāste

verse 17

धाता पुरस्ताद्यमुदाजहार । शक्रः प्रविद्वान्प्रदिशश्चतस्रः ।

Dhātā purastādyamudājahāra | śakraḥ pravidvānpradiśaścatasraḥ |

तमेवं विद्वानमृत इह भवति । नान्यः पन्था अयनाय विद्यते

Tamevaṃ vidvānamṛta iha bhavati | nānyaḥ panthā ayanāya vidyate

verse 18

यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवाः । तानि धर्माणि प्रथमान्यासन् ।

Yajñena yajñamayajanta devāḥ | tāni dharmāṇi prathamānyāsan |

ते ह नाकं महिमानः सचन्ते । यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः

Te ha nākaṃ mahimānaḥ sacante | yatra pūrve sādhyāḥ santi devāḥ

uttaranarayanam/shanti patha

ॐ नमो नारायणाय

Oṃ namo nārāyaṇāya

verse 1

अद्भ्यः सम्भूतः पृथिव्यै रसाच्च । विश्वकर्मणः समवर्तताधि ।

Adbhyaḥ sambhūtaḥ pṛthivyai rasācca | viśvakarmaṇaḥ samavartatādhi |

तस्य त्वष्टा विदधद्रूपमेति । तत्पुरुषस्य विश्वमाजानमग्रे

Tasya tvaṣṭā vidadhadrūpameti | tatpuruṣasya viśvamājānamagre

verse 2

वेदाहमेतं पुरुषं महान्तम् । आदित्यवर्णं तमसः परस्तात् ।

Vedāhametaṃ puruṣaṃ mahāntam | ādityavarṇaṃ tamasaḥ parastāt |

तमेवं विद्वानमृत इह भवति । नान्यः पन्था विद्यतेयनाय

Tamevaṃ vidvānamṛta iha bhavati | nānyaḥ panthā vidyateyanāya

verse 3

प्रजापतिश्चरति गर्भे अन्तः । अजायमानो बहुधा विजायते ।

Prajāpatiścarati garbhe antaḥ | ajāyamāno bahudhā vijāyate |

तस्य धीराः परिजानन्ति योनिम् । मरीचीनां पदमिच्छन्ति वेधसः

Tasya dhīrāḥ parijānanti yonim | marīcīnāṃ padamicchanti vedhasaḥ

verse 4

यो देवेभ्य आतपति । यो देवानां पुरोहितः ।

Yo devebhya ātapati | yo devānāṃ purohitaḥ |

पूर्वो यो देवेभ्यो जातः । नमो रुचाय ब्राह्मये

Pūrvo yo devebhyo jātaḥ | namo rucāya brāhmaye

verse 5

रुचं ब्राह्मं जनयन्तः । देवा अग्रे तदब्रुवन् ।

Rucaṃ brāhmaṃ janayantaḥ | devā agre tadabruvan |

यस्त्वैवं ब्राह्मणो विद्यात् । तस्य देवा असन् वशे

Yastvaivaṃ brāhmaṇo vidyāt | tasya devā asan vaśe

verse 6

ह्रीश्च ते लक्ष्मीश्च पत्न्यौ । अहोरात्रे पार्श्वे ।

Hrīśca te lakṣmīśca patnyau | ahorātre pārśve |

नक्षत्राणि रूपम् । अश्विनौ व्यात्तम् । इष्टं मनिषाण ।

Nakṣatrāṇi rūpam | aśvinau vyāttam | iṣṭaṃ maniṣāṇa |

अमुं मनिषाण । सर्वं मनिषाण

Amuṃ maniṣāṇa | sarvaṃ maniṣāṇa

uttaranarayanam/shanti patha

ॐ तच्छं योरावृणीमहे । गातुं यज्ञाय । गातुं यज्ञपतये । दैवी स्वस्तिरस्तु नः ।

Oṃ tacchaṃ yorāvṛṇīmahe | gātuṃ yajñāya | gātuṃ yajñapataye | daivī svastirastu naḥ |

स्वस्तिर्मानुषेभ्यः । ऊर्ध्वं जिगातु भेषजम् । शन्नो अस्तु द्विपदे । शं चतुष्पदे ।

Svastirmānuṣebhyaḥ | ūrdhvaṃ jigātu bheṣajam | śanno astu dvipade | śaṃ catuṣpade |

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ।

Oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ |

Original text: public domainTranslation & transliteration © YatraBeyond

Sourced and cross-checked against two independent sources; our meanings are written in our own words, never copied. Personal, devotional use — including printing and sharing short excerpts with attribution — is free and encouraged.

Everything on Vishnu Ji